Paľko zamieril motykou na kŕdeľ vrán, vtedy si však spomenul na predchádzajúcu rozprávku a zamieril na susedovu višňu. Tu musím pripomenúť, že Paľko si vtedy konečne uvedomil, aké je užitočné čítať moje rozprávky. Pavlínka sa premenila na krásnu devu. Bola trošku ťažšia ako ovca, preto vrana nevládala niesť taký náklad a dosť neopatrne pristála. Pavlínka sa pri tom páde zlomila nohu, ale iste uznáte, že je to oveľa lepšie, ako keby sa bola znova zabila. Nohu zo tri mesiace ponosila v sadre, niekoľko týždňov rehabilitácií a hneď sa vybrala aj s Paľkom na zábavu ženícha hľadať. Samozrejme, že Paľko si šiel hľadať nevestu. Ja som s nimi už nešiel, pretože nevestu už dávno mám. A okrem toho by si nanovo niečo vymysleli a ja aby som zasa vymýšľal kadejaké nové konce rozprávok. Dosť problémov mám s týmto koncom, pretože na susedovej višni bolo v čase výstrelu veľmi živo. Sedel tam sused aj so svojou sestrou a oberali, len sa tak za višňami prášilo. Našťastie guľka nikoho z nich nezasiahla. Zasiahla však konár, na ktorom sedela susedka, tá aj s konárom spadla a zlomila si nohu. Chvíľu si ponosila sadru, niekoľko týždňov rehabilitácii a poďho aj s bratom na zábavu ženícha hľadať. Iste už tušíte, ako to dopadlo, lenže ono to dopadlo celkom inak. Ako? To si už prečítajte v ďalšej rozprávke.